Zohor
Turistik.cz > Celá SR > Kraje > Bratislavský kraj > Okres Malacky > Zohor
Všechny kategorie
- Restaurace (1013)
Zohor
Dejiny Zohora v skratke:
Najstaršia písomná správa o našej obci je z roku 1314 a spomína sa pod názvom Sahur, ako rybárska osada. V polovici 16. storočia Zohor doosídlili Chorváti. Od roku 1466 sa uvádza dnešné pomenovanie - Zohor.
Zohorská rímsko-katolícka fara bola v Zohore ...
Dejiny Zohora v skratke: Najstaršia písomná správa o našej obci je z roku 1314 a spomína sa pod názvom Sahur, ako rybárska osada. V polovici 16. storočia Zohor doosídlili Chorváti. Od roku 1466 sa uvádza dnešné pomenovanie - Zohor. Zohorská rímsko-katolícka fara bola v Zohore založená v roku 1397. Prvá pečať obce je z roku 1827. Je na nej zobrazený sv. Juraj a nápis "Osadi Zohor". Pečať z roku 1847 má na sebe vyobrazený kôš so zeleninou a maďarský nápis. V cirkevnom znaku je sv. Margita. Najstarším domom v Zohore je rímsko-katolícka fara, ktorá bola postavená v neurčitej dobe, ale kniha matriky z roku 1654 dokazuje, že v tomto roku už bola postavená, zároveň môžeme považovať túto knihu matriky za najstaršiu knihu v obci. Mohli byť aj staršie knihy, ale podľa matriky z roku 1702-1727, ktorá je podstatne obhorelá, na fare vznikol požiar a tak sa staršie knihy nazachránili. Starý sedliacky dom v Zohore je Machurovskký z roku 1705. Škola v Zohore jestvovala už v roku 1687 a vyučoval len jednoduchý občan Jakub Veselič . Riadni učitelia začali učiť v roku 1702 a bol to učiteľ Ján Simonides, v roku 1714 Ján Lagovský, v roku 1731 Juraj Augustiny, v roku 1755 Ján Medardus Blažíček, ktorý bol aj notárom, v roku 1782 Jozef Schodl - Rakuš. V roku 1722 bola škola umiestnená v obyčajnom dome zo surovej tehly. V roku 1865 bol notársky byt a kancelária prestavaná na dvojtriednu školu. 11.9.1933 sa začali kopať základy školy. Architektom a staviteľom bol Martin Plačko z Bratislavy. 24.9.1933 bola posviacka základného kameňa a do prahu portálu v betónovej dutine bola uložená a do pergamenu zabalená v sklenici a plechovej krabici uzavretá pamätná listina, ktorú osnoval V. Schwacho správca školy, ktorý nastúpil na toto miesto po Jozefovi Kišonovi a mal najväčšiu zásluhu pri spolupráci a vybudovaní rímsko-katolíckej školy. Zomrel po desiatich rokoch a je pochovaný na Obecnom cintoríne v Zohore. Podľa kroniky sa obec dožadovala vyššej školy ako rímsko-katolícka ľudová. Občania dávali deti do meštianskej školy v okolí. Štát chcel vyhovieť, no obec by musela časť nákladov kryť. Pre neprezieravosť a predpojatosť malej časti tehdajšieho obecného zastupiteľstva bola stavba zrušená. Zohorania doplatili aj v neskoršom čase na toto hlasovanie tým, že v Lozorne bola zriadená obvodná meštianska škola a Zohor bol do nej pričlenený a musel platiť finančné čiastky do ich obvodu. Po vzniku Slovenského štátu ministerstvo školstva a národnej osvety povolilo k začiatku školského roku 1942/43 zriadenie meštianskej školy s podmienkou, že sa obec postará o provizórne umiestnenie a do dvoch rokov prikročí k stavbe novej budovy. Riaditeľom meštianskej školy sa v roku 1942 stal Jozef Lovasík - odborný učiteľ z Račištorfa. V roku 1934 bola postavená nová 6-triedna moderná škola, ktorú prišiel posvätiť Andrej Hlinka, poslanec a vodca slovenskej ľudovej strany a privítal ho starosta obce, ktorým bol v tej dobe Karol Zettel. 14.4.1768 bol založený "Urbár" t.z. urbárske právo obce Zohor, zachovalý je originál tohto spisu a má 17 strán, tlačený je v švabachu a je uložený v Štátnom archíve v Bratislave. V roku 1848 bol v Zohore farárom Baron Caesar Mednyanszky a po ňom v roku 1950 prebral našu farnosť farár Ipolyi Štumer Arnold, ktorý bol neskôr biskupom banskobystrickým, a aj veľkovaradinským. Pozval do našej obce významného pedagóga a učiteľa, neskôr riaditeľa učiteľského ústavu v Trnave Jozefa Zelligera. V rokoch 1881 a 1882 hrozila Zohoru dvakrát záhuba veľkým požiarom. 27.10.1860 bol spravený projekt železničnej stanice. 15.11.1911 začala premávať lokajka na trase Zohor - Plavecký Mikuláš. 9.12.1911 začala premávať lokajka na trase Zohor - Záhorská Ves. 11.9.1922 sa po 10 rokoch v Zohore konala birmovka. 18.9.1922 bola posviacka orlovského prápora, ktorej sa zúčastnil aj dp. Hlinka. V roku 1923 bol prvý pokus o založenie poľovníckeho združenia "Havran", ktoré založili zámožní jedinci. V roku 1946 bola znovu založená nová spoločnosť, ktorú tvorili roľníci a robotníci, ale ani tá nevydržala a v roku 1960 bola založená spoločnosť podľa nového zákona a na začiatku mala iba 5 členov a predsedom bol Ondrej Vachálek. Táto spoločnosť pracuje v Zohore dodnes. V roku 1923 sa stáva železničná stanica dôležitou križovatkou s dosť veľkým počtom zamestnancov, ktorí založili miestnu skupinu "Únia železničných zamestnancov" a jej členovia sa stali prvými priekopníkmi robotníckeho hnutia. V máji 1924 na Turice bol posvätený a odhalený pomník padlých hrdinov v svetovej vojne na podnet Jednoty katolíckych žien, pomník s 88 menami stojí pred kostolom. V marci 1925 sa konal v Zohore prvý zohorský jarmok. 15.12.1925 bola daná do prevádzky nová moderná železničná staničná budova a previedla sa rekonštrukcia koľajišťa. 26.5.1927 birmovku celebroval najdôst. p. Dr. Pavel Jantausch apoštol adm. v Trnave. V septembri 1927 odchádza doterajší správca školy Jozef Kišon, otec našej opernej speváčky Márie Kišonovej - Hubovej, zo svojho úradu. Na jeho miesto bol zvolený Viliam Schwacho. V roku 1927 sa začalo premietanie filmov v našej obci. Majiteľom aparatúry bola telocvič. jednota "Sokol" a filmy sa premietali v miestnosti novopostavenej sokolovne, ktorej majiteľom bol Matej Mifkovič. Technické zariadenie bolo poháňané benzínovým motorom. V roku 1932 sa premietal prvý zvukový film "Zlomené krídlo" poľskej produkcie. Do roku 1945 bolo kino v súkromných rukách. Od tohto roku bolo znárodnené. Informácie boli použuté z oficiálnej stránky obce. Trvalou dominantou obce je rímsko-katolícky kostol. Prvý písomný záznam dokladá, že pôvodný kostol existoval už niekedy pred r.1561 a zanikol. Dnešný kostol sv. Margity Antiochijskej dala postaviť grófska rodina Károliovcov v r. 1898 na pôvodnom staršom základe. Postavili ho podľa projektu architekta Jána Nepomuka Bobulu v historizujúcom štýle s pooužitím neorománskych prvkov. V kostole sú okrem iných umiestnené dve barokové alegorické postavy a plastika najsvätejšej Trojice zo starého kostola. Vysvätený bol 2.10.1898. Historickým symbolom obce je patrónka farského kostola sv. Margita. Kaplnka sv. Rozálie bola postavená na morovom cintoríne v roku 1832. Kaplnka sv. Jána stojí na dolnom konci dediny, na mieste, kam až dosahovali záplavy rieky Moravy. Postavená bola asi v roku 1894. Kaplnka sv. Izidora, patróna roľníkov, bola postavená krátko po II. svetovej vojne. Najstarším pomníkom v obci je socha sv. Floriána - ochrancu proti ohňu i vode na Dolnej ulici. Bola postavená v roku 1737. V obci je ešte jedna socha sv. Floriána na mieste, kde stála kedysi prvá požiarna zbrojnica v strede dediny za starou školou. V parku pred kostolom je socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1816. Pomník padlým v I. a II. svetovej vojne bol postavený v roku 1924. V I. svetovej vojne padlo 88 našich občanov. Na poľnej ceste smerom do Vysokej pri Morave stojí kríž, v obci známy ako Študentský kríž. V roku 1949 ho postavili zo zbierok zohorskí študenti a divadelní ochotníci. Pomník dvom americkým letcom - serž. Mertonovi W. Heighovi a Johnovi Fassnachtovi, ktorí zahynuli v októbri 1944 pri zostrelení ich lietadla. Dr. P. Peter Jozef Esterle O. F. M. Narodil sa 30. 6. 1890 v chudobnej rodine v Zohore. V Malackách si ho všimol páter Mansvét Olšovský, ktorý mu umožnil štúdium na gymnáziu v Skalici. Pokračoval v štúdiu v Trnave a Budapešti. Študoval na univerzite Petra Pázmaňa. V roku 1914 bol vysvätený za kňaza. Pokračuje na ďalšom štúdiu v Budapešti, kde získava doktorát. Po otvorení Súkromného gymnázia rádu sv. Františka v Malackách, sa stáva jeho riaditeľom až do roku 1939, kedy odchádza do Žiliny, aby tu pôsobil ako rektor Františkánskej teologickej fakulty. Významné miesto mal aj v reholi. Stal sa kustosom a definítorom provincie, ale aj hlavným riaditeľom všetkých františkánskych štúdií na Slovensku. Uznanie prichádza aj z Ríma. Generál rehole ho v roku 1931 menoval za generálneho lektora. Bola to v tej dobe najvyššia akademická hodnosť vo františkánskom ráde. S touto hodnosťou mohol vyučovať na všetkých františkánskych školách na svete. Zomrel 29. 3. 1977 v Charitnom dome v Beckove, kde je aj pochovaný. Pri príležitosti 100-výročia posvätenia kostola mu bola odhalená pamätná tabuľa. Alojz Struhár. Narodil sa 29. 4. 1892 v Zohore. Po absolvovaní Učiteľského ústavu v Modre, pokračoval v štúdiách na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Tu vyštudoval aj akvarelistiku u prof. Szinnyei Merse - Pála. V roku 1942 sa stal profesorom kreslenia na Vysokej škole technickej, na fakulte architektúry v Bratislave. Ako profesor kreslenia vydal vysokoškolské skriptá "Kreslenie aktov", "Kreslenie stromov", "náuka o farbách" a "O lepte". Najväčšiu časť jeho umeleckej tvorby tvoria akvarely. V olejomaľbe bola jeho obľúbená téma práca v hutách. Na strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave sa nachádza jeho obraz "Medené hámre". Tu sa nachádzajú aj ďalšie jeho olejomaľby s podobnou tématikou. Zomrel 4. 5. 1968 v Šali a pochovaný je v Bratislave na cintoríne v Slávičom údolí. Dr. Milan Struhár, CSc. Narodil sa 2. 1. 1931 v Kostelci n. Orlicí, ale celý život prežil v Zohore. V roku 1956 ukončil štúdium na farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde hneď aj začal pracovať ako asistent na Katedre galenickej farmácie. Tu sa okrem pedagogickej práce venoval riešeniu výskumných úloh z oblasti stability liečivých prípravkov. Z tejto problematiky obhájil vedeckú prácu a získal hodnosť kandidáta vied. Výsledky svojej vedecko-výskumnej práce z oblasti stability liečivých prípravkov a syntézy nových koordinačných zlúčenín ako nových potencionálnych liečiv prezentoval a publikoval v domácich i zahraničných odborných časopisoch. Bol výborným pedagógom a významným samostatným vedeckým pracovníkom. Zomrel 25. 5. 1996 a je pochovaný v Zohore. Albín Brunovský. Narodil sa v Zohore dňa 25. 12. 1935. Po absolvovaní Umeleckej priemyselnej školy v Bratislave, pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložíka. Po jej absolvovaní sa stal na tejto škole asistentom a v roku 1970 jej docentom. V roku 1981 ho menovali za profesora. Patril k popredným slovenským výtvarníkom. Jeho tvorba - to bola voľná grafika, knižná ilustrácia, plagáty, návrhy poštových známok, bankovky a scénografia. Svojim dielom sa presadil aj vo svete. Získal množstvo domácich aj medzinárodných ocenení. Medzi jeho posledné diela patrí kolekcia obrazov umiestnená vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky. Dňa 16. 12. 1995 sa stal čestným občanom obce Zohor. Zomrel náhle 20. 1. 1997 v Bratislave, kde je aj pochovaný. Obec Zohor sa nachádza v južnej časti Záhorskej nížiny, 26 km severozápadne od Bratislavy pod úpätím Malých Karpát. Blízkosť hraničnej rieky Moravy ju radí do slovenskej časti pomoravia. Jej rovinatý chotár tvoria treťohorné íly a piesky, terasovité štrkopiesky a naviate piesky. Leží v 146 metrovej nadmorskej výške, priemerné ročné teploty vzduchu dosahujú 9,5°C a priemerný úhrn ročných zrážok je 600 mm. Obec má 3148 obyvateľov. Najvýznamnejšími tokmi v katastrálnom území obce sú Zohorský potok a Suchý potok, umelé kanály Malina a Zohorský kanál. Zeleň je zastúpená prevažujúcimí drevinami - borovicou, sosnou, hrabom obyčajným, agátom bielym a kríkmi - lieska, trnka, ruža šípová a iné. Dostupné autem po celý rok